Červen 2008

Koniec + dobrá správa priatelia (vybehnime na polia?)!

27. června 2008 v 14:58 | Girl in the box |  My privacy is raked
Ahaho kto sa ozýva! No nazdar ľudia. Sedím si tu za kompom, pozerám von oknom, tŕpnem či každú chvíľu nezačne pršať a zatiaľ si ešte neuvedomujem, že je koniec. Konieč školy začiatok prázdnin. Chápete to? Konečne pokoj, žiadna škola celé dva mesiace. To je krása, ba až balzam pre dušu! Dnes taká chara bola v škole už len som čakala kedy vypadnem z nej. Večer idem pooslavovať vysvečko, prázdniny a ták. Snáď to nepreženiem a dojdem domov v akom takom mierumilovnejšom stave.
Inak chcem ísť na Hodokvas. No neskutočne veľmi. Dokonca by som si vedela zriešiť aj lacnejšie lístky, čo by bola úplná paráda, že konec, super ťjuper. Len či ma rodzina pustí. Oni furt vymýšľajú, že je to ďaleko a že je to drahé a blá blá..blá. Ale ja tam idem. Proste neni o čom, pustia ma nepustia - idem. Šak som nejaká rebelka! :D Ide aj Gabika moje dvojčátko. To by bol bašavel keby sme sa tam stretli. Jááj už len tá predstava xD
Ou
Jéééé
PREKRISTAPÁNA!
Teraz mi volala kamoška, že by vedela zriešiť aj lístky zadarmo!
Chápete?
ZADARMO!
Zadarmo na Hodokvas. No ja zdochnem. Z tisíctristo na nulu. No konec. Ja sa poserem.

11.7 PARDOOON 30.6 .. Ta kedy teraz??

14. června 2008 v 14:32 | Girl in the box |  My privacy is raked
Dnes robím. Ťahám nočnú. (Ach, znie to tak dôležito). Roboším od 18:00 do 6:00 - čiže dvanásťhodinovka. Na letisku. Idem baliť bagety pre cestujúcich - napĺňajúca predstava, keby ste videli môj radostný féjs, očičká mi od radosti svietia jak hviezdičky. Snáď ste zaregistrovali jemný závan irónie. Ale možno to nebude až také zlé, idem s Denčou taže bude švanda. Ževraj na sebe budeme mať plášte, sieťky na vlasy a dokonca aj niečo jemne podobajúce sa na náhubok. Asi sa tí vyšší boja, že im to tam všetko poslintáme.
Dnes som mala už štyri poháre Pepsi. Rozhodla som sa, že sa trošku nadopujem kofeínom. Raz som pozerala nejakú reláciu -asi Teleráno to bolo- kde vraveli, že do pohára s kolou (alebo pepsi, to už neviem, ale však to je skoro to isté) dali na nejakú dobu, tuším 24 hodín zub a keď ho potom vybrali, že sa úplne rozpadával. Nechcem vedieť ako budú vyzerať moje zuby. Ani si to radšej nepredstavujem.
Včera bol ten piatok 13.teho. Že nešťastný deň? Kdeže, práveže úplne bežný. Písali sme písomku z matiky, polročnú. Boli 4 príklady, ale ty vole akože desné. Tota učiteľka je fakt krava, vždy tie najťažšie vyberie. No ale nebudem si ničiť túto krásnu sobotu rozprávaním o nej. Potom sme na dvoch hodinách pozerali video o AIDS a HIV z roku 1999. Proste novoty. Ten ujo čo o tom rozprával taký sympaťák bol, miestami aj vtipný. Takže ľudia pozor: Kondómy nezabraňujú prenosu víru HIV pretože majú v sebe póry!! Aká infoška, neďakujte mi za ňu, ale pamätajte. Ta som vás trošku poučila a môžem písať ďalej o piatku. Posledné dve hodiny sme mali fyziku. To bola hrúza! Nuda, nuda, nuda.. a čo by som ešte povedala.. ahá, jaj, že nuda! Konečne zazvonilo a pálila som domov. Samozrejme pršalo. Ale to som si už zvykla, že cez týždeň je teplo a v piatok prší. Jes! V meste bolo fajn, čo to sme popili, čo to sme pofajčili, zabavili sme sa, zmotali sme brko pre kolegov (moja a Monikina spoločná práca, bolo to naše prvé zmotané brčíčko, ževraj vyzeralo ako salonka, ale náhodou krásne bolo) vytriezveli sme a šli sme domov. Bežná rutina :)

TRAINSPOTTING

12. června 2008 v 20:07 | Girl in the box |  Movies
Mať možnosť VYBRAŤ si život, VYBRAŤ si prácu, VYBRAŤ si kariéru, VYBRAŤ si rodinu, VYBRAŤ si zasrane veľkú televíziu, VYBRAŤ si umývačky, auta, prehrávače kompaktov a elektrický otvarák aj na konzervy, VYBRAŤ si jedlo bez cholesterolu, zdravotné poistenie, pravidelné splátky úrokov z hypotéky, VYBRAŤ si prvý dom, VYBRAŤ si priateľov, VYBRAŤ si víkendový ohoz vo farbe kufru, VYBRAŤ si sedaciu súpravu na splátky v sieti posraných firiem, VYBRAŤ si sám seba a v nedeľu ráno žasnúť, kto do prdele si, VYBRAŤ si sedenie na gauči a čumenie na oblbujúce súťaže, čo ti vygumujú mozog, napchávať si do huby tie hnusné sračky z bistier, splesnivieť, počúravať sa v úbohom domku a byť pekne na obtiaž sebeckým zmrveným spratkom, ktorých si splodil, aby ťa nahradili. VYBRAŤ si budúcnosť, VYBRAŤ si život.
Ale prečo by som mal niečo také urobiť?
Rozhodol som sa nevybrať si život, ale niečo iné.
A dôvody ?
Žiadne dôvody niesu.
Kto potrebuje dôvody, keď má heroin?
Vezmite si ten najlepší orgazmus, čo ste kedy mali, vynásobte ho tisíckou a aj tak sa tomu ani nepriblížite - tak takýto je pocit hlavného hrdinu po dávke heroinu. Toho hrdinu, ktorý sa na konci rozhodne s drogami skončiť, ktorý sa rozhodne začať nový život. Čo môže ukázať lepšie, aké sú drogy, ak nie toto. Človek, ktorý ich miloval, ich opustí, napriek tomu, že vie, čo mu dávali.
Scény, keď ležia postavy v delíriu sú úžasné, ukazujú, aké sú drogy neuveriteľné, bezchybné, ukazujú, že stojí za to sa za nimi brodiť aj v cudzích sračkách. A potom sú tu scény, ktoré ukazujú, aké to je, keď človek svoju drogu nedostane, ako trpí, ako ho prenasledujú jeho najhoršie nočné mory. Už iba kvôli tomu pohľadu by väčšina ľudí od nich dala ruky preč.
Milujem filmy o drogách - a toto je jeden z nich. Počula som o ňom už veľa chvály a tak som neváhala pozrieť si ho. A dobre som urobila, pretože je to jeden zmála filmov ktoré ma zaujali tak veľmi, že by som ich dokázala pozerať snáď aj tisíckrát, nie len kôli samotnému deju ale aj kôli hudbe sprevádzajúcej Trainspotting, ktorá je jedným slovom úžasná, bezchybná a dnes už kultová, ako celý film. Na 100 % odporúčam !

Zopár (ne)splniteľných bodov.

12. června 2008 v 17:36 | Girl in the box |  Box.
Zopár vecí, ktoré by mi spríjemnili dnešný deň (a nielen ten dnešný)..
  • cigaretka na úvod
  • pizza
  • niečo percentné? (to len tak na ochutnávku)
  • kofola
  • domáci odsávač tukov
  • jahody
  • acidofilné mlieko malinové v tej krásnej veľkej plastovej fľaši (stala som sa závislou)
  • opálená pokožka!
  • nejaká dobrá kniha
  • nejaký dobrý film
  • nejaká nová dobrá mjúzik
  • kebyže sa mi na zajtra netreba učiť tú matiku
  • a fyziku
  • láska!
  • kebyže sa môžem vypnúť z tohto sveta.. aspoň na chvíľu
  • piatok podvečer
  • čarovný prútik
  • cigaretka na záver
Hádam nechcem až tak veľa.

Taže tak, kámo !!

11. června 2008 v 19:25 | Girl in the box |  The path of time
..proste rázne zakročím a pridám sem články z minulého blogu. Presnejšie tri. Prečo? Hm.. dobrá otázka. Dosť dlho som ich totiž písala, proste som si na nich dala záležať.. sú to zážitky na ktoré si vždy rada spomeniem :) a taktiež rubrika The path of time (cesta času) ešte nemá žiaden článok. Komu sa snáď bude chcieť daktorý z nich prečítať prajem príjemné zabíjanie času x)
Spomýnané články nájdete posunutím myškou smerom dole:

Školský výlet Gelnica - Dátum? Nepamätám. 2007

11. června 2008 v 19:22 | Girl in the box |  The path of time
Drahí moji čitatelia. Začína sa moje zdrvujúce rozprávanie o školskom výlete. Pekne pohodlne sa usaďte, pretože tento článok nebude vôbec krátky. Zas úvod, že dovi dopo. Rozmýšľam, či mám písať fakt dopodrobna, pretože ak mám, tak si potom o mne a o našej celej triede budete asi myslieť, že sme nejakí oní. Ale neva, povznesiem sa nad to.
Pripravte sa, začíname:
Deň prvý; Nedeľa:
Ráno som vstala dosť skoro. Potrebovala som si ešte umyť vlasy, pobaliť sa- áno totiž večer som na to nemala dosť síl. Tak som všetko napchala do tašky a hor sa von z bytu. Už čo som len zišla po vchodových schodoch a urobila zopár krokov vedela som, že toto nem dopadne dobre. Chodila som jak nejaký ťuťko, taška bola fakt neskutočne ťažká, každú chvíľu som myslela, že ma prevalí a ja ostanem ležať na betóne umretá. No cestu na zastávku som nakoniec zvládla. Celá trieda a plus ešte zopár ľudí z kvarty (to sú takí menší štrnásť roční) sme sa mali stretnúť o 9:15 na parkovisku v meste. S kamoškami sme sa však dohodli, že ešte predtým pôjdeme kúpiť do obchodu nejaké prostriedky na zábavu. Kto typuje alkohol myslí správne. Dohodli sme sa, že kúpime tequilu, vodku a víno. A tak sme kupovali. Mali sme v pláne kúpiť zlatú tequilu a preto sme už dopredu zohnali škoricu a pomaranče. Nevyšlo nám to ale, nemali, museli sme kúpiť striebornú. A však čo, nezabilo nás to. Nezabúdam podotknúť, že alkohol bol "zakázaný". A kúpili sme si aj vonné tyčinky, mňam milujem ich vôňu. Cesta do Gelnice bola v pohode, spolužiačke síce z cesty prišlo zle, že až tyčku pustila, no inak fajn. A to sme cestovali necelú hodinku. Jak sme došli do toho strediska mali sme čas poriadne si to tam poobzerať. Ono to bolo niečo také, že v strede bola postavená jedáleň a okolo nej lesík a v ňom zopár ubytovien. No neviem ako to mám vysvetliť museli by ste to vidieť. Bolo tam aj jazierko, triedny mal pravdu - bolo fakt dosť zelenkavé a dokonca v ňom plávali asi polmetrové ryby. No fuj v živote by som sa v ňom nekúpala na rozdiel od mojich spolužiakov (avšak nikdy nehovor nikdy). Obed sme mali chutný, kuriatko so zemiakmi. A po obede sme sa už išli ubytovať do takého hotelíka, abo chatky abo čo to vlastne bolo. Nebol až taký zlý jak každý vravel. A ani šváby sme nenašli pod vankúšmi.. Na izbe sme boli 5. Neskutočná pecka. Nerobili sme nič iné len čakali na večeru a potom na to čo bude po nej. Náš dozor- triedny a telocvikár- sa v chatke nejako vôbec neobjavovali. Že vraj popíjali nealkoholické pivko neďaleko v bufete (ktorý mal rozmery asi 1x1 metra ale však neva, hlavne, že v ňom mali horalky). Takže v podstate okej, nemali sme žiadny dozor. -Ty vole som zvedavá kedy dopíšem tento prvý deň- Po večeri sme museli ísť do nejakej spoločenskej miestnosti a tam sme boli nútení rozdeliť sa do pätíc a hrať jednu pochybnú hru, ktorú vymyslel kto iný ako náš triedny. Boli to všelijaké otázky alá hlavné mesto Portugalska, vlajka Etiópie atď (akože kto má toto preboha vedieť?) za ktoré sme dostavali body a mínus body. Naša skupina samozrejme bola hlboko v mínuse. Zato kvarťania tí malí zmrdi vedeli takmer všetko. Po asi dvoch hodinách vyčerpávajúcich otázok nás konečne pustili. Len vtedy sa začalo naozaj žiť. Nechcem to tu až tak veľmi rozpisovať ale proste sme pili, žili a bolo nám fajn. Samozrejme na nič sa neprišlo. Išli sme spať okolo pol jednej ráno.
Deň druhý; Pondelok:
Ráno som vstala už o pol šiestej. Proste som nevedela spať. Porozhliadla som sa okolo seba, všetci ešte spali a tak som sa snažila zaspať aj ja. Nedarilo sa. Nakoniec sa všetci pobudili a trošku hlasnejšie sme asi rozprávali -alebo to bolo kôli hudbe ktorú sme púšťali?- pretože zrazu nabehol do izby náš triedny ževraj sme ho zobudili. Chudáčik oči mal jak číňanko. Vybrali sme sa na raňajky, potom sme trošku múčnili na izbách, potom sme čakali na obed, potom sme čakali na olovrant, potom sme čakali na večeru, a nakoniec sme čakali na povečerie. V podstate my sme stále iba na niečo čakali. Ale medzi obedom a olovrantom sa nám stala taká menšia nehoda. Mali sme ísť do mesta, ale nakoniec sme nešli pretože sme nechali v jedálni bodrel jak na smetisku. A akurát som sa dosprchovala keď zamnou došli kamošky z izby, že triedny mi našiel v taške tequilu. Ostala som tam stáť jak keby mi akurát niekto strelil fajnú facku. Vysvetlili mi to nejako tak, že boli za ním, že fakt veľmi chceme ísť do mesta, že potrebujeme nakúpiť. A on, že čo? Tak mu povedali, že citróny. A keďže náš triedny je vysoko inteligentný hneď mu došlo a nabehol už -druhýkrát- do našej izby. Prvé čo zrobil, otvoril skriňu, vybral z nej moju tašku, potriasol ňou a z nej len vyšiel zvuk že bum bum. A tak si fľašku zobral na vlastnú izbu a pekne si ju usadil na poličku. No nemala som z toho žiadny podžub iba sa potom na mňa tak divne usmieval akože: ha-háá a teraz už nič nemáte. On je fakt v pohode, myslím triedny. Samozrejme sa o tom hneď všetci dozvedeli. A večer sme ešte mali schôdzku iba naša trieda kde sme sa o tom tak trošku bavili. A triedny zahlásil, že každý kto má alkohol nech sa prihlási a dobrovoľne mu ho odovzdá. Ta zopár rúk sa ešte zdvihlo a na jeho poličku pribudlo zopár ďalších fľašiek. Tak sme boli trocha sklamaní, že budeme nasucho. No náš smútok hneď prešiel keď sme sa dozvedeli, že za nami do Gelnice dojde spolužiačkin brat ešte s troma kamarátmi. Plný zásob. Medzitým sa šlo opekať, spolužiaci pri ohni zasa hrali nejaké pochybné hry, no my sme sa od nich radšej držali kúsok bokom. Návšteva doniesli obrovský gril kde potom grilovali, mňam také fajné to bolo. Joj a už sa mi nechce písať. Proste super bolo s nimi, bol medzi nimi aj jeden ťažko jebatelný týpek, až som myslela že sa neovládnem a na neho skočím. Tak trošku som si zahulila, posmiala som sa aj halušky som mala normálne. Ne taký flip. Keď zrazu okolo dvanástej došiel triedny, že koľko je hodín? Tak sme sa robili, že netušíme. Zapol si mobílek a zasvietil na stôl kde boli samé plechovky od piva ale aj od tvrdého a tak vraví: "Chlapci dúfam, že dievčatá ste neponúkli" A my hneď že nie, nie, nebojte sa pán profesor. Tak sme popratali, šli sme do chatky -medzitým sa mi podarilo stúpiť do megaveľkého blata a zašpiniť si celé boty samoška potom som ich musela drhnúť.
Deň druhý a pol; noc medzi Pondelkom a Utorkom:
Zaľahli sme okolo pol jednej keď chodil triedny kontrolovať izby či už spíme. Fajne sme ho obabrali hneď jak zašiel na tú svoju sme zavolali všetkých a boli sme na našej izbe až do rána. Doniesla sa vodná fajka, kecali sme, smiali sme sa, proste super. Na jednej posteli sme ležali asi milión. Ani som nemala kde ležať ani som sa nemala čím prikryť. A tak som okolo piatej zaspala skrčená do čudesnej polohy na hodinku a pol.
Deň tretí; Utorok:
Vstali sme okolo pol siedmej. Všetci nevyspatí, totálne unavení sme sa došuchotali na raňajky. A potom sme už len oddychovali. Akurát si sedím na balkóne, nohy vyložené keď došiel na izbu triedny že: Mám ísť s ním. Tak pozbieral ľudí ešte aj s iných izieb a zaradom nám vracal naše alkoholické zásoby. Ale netešte sa so mnou, že sme ich dostali späť nie, museli sme s triednym ísť na záchod a všetko pekne pred ním vyliať do umývadla. Trhalo mi to srdce, určite aj jemu, len tak vyliať 250 korunovú fľašku. Ako cenu útechy sme potom dostali cukríky. Triedny taký zlatý došiel za nami, že či nechceme cukríky. Ta my hneď že jasné. Však kto by nechcel. A to je asi všetko. Akurát jak sme šli domov tak sa nám pokazil autobus. Sranda to bola pozerať na tie nervózne a unavené tváre. Ale asi za 20 minú sa problém vyriešil a v pohodke sme došli domov. Moja taška už chvalabohu nebola až taká ťažká keď som ju nosila no aj tak som myslela, že od únavy skapem. Večer som šla spať už o siedmej a zobudila som sa na druhý deň o šiestej. Dobré to bolo tak spať 11 hodín. Človek sa aspoň konečne vyspí.

Dovolenka - Bulharsko - 2007 eh!

11. června 2008 v 19:22 | Girl in the box |  The path of time
Už večer deň pred odchodom ako sme sa balili nastal problém. Totižto mali sme kopu vecí a nemali sme dosť tašiek na ich zabalenie. Tak o 21:30 ešte moja máti musela obvolávať zopár ľudí či nemajú náhodou požičať tašku. Nakoniec požičala od susedy Žužu. A tak sme šli: 3 prepchaté tašky, 2 prepchaté rupsaky a slnečník. Proste estetično. Odchádzať sme mali v stredu 4. júla okolo ôsmej ráno ( neviem či ma chytá skleróza abo čo ale ja si fakt nepamätám presný čas ) ale samozrejme zopár ľudí meškalo čiže náš odchod sa o nejakých "pár" minút posunul. Zopár ľudí bolo už nervóznych a ja som sa mala aspoň na kom zabávať. Cesta bola dlhá. Veľmi, veľmi dlhá. Jak sme cestovali cez Rumunsko som myslela, že o tom štáte napíšem aj samostatný článok tuto na blog úplne som bola z neho hotová. Také je to tam všetko divné. Chvíľami je to krásna krajina plná zelených lúk a stromov, či krásnych sídlisk.. a chvíľami som mala pocit, že cestujeme cez posledný zapadákov. Akurát jak sme tam mali niekedy v noci na pumpe autobusovú pauzičku na WC a na iné oné mala som tú česť na vlastné oči uvidieť rumunskú povoľnú ženskú-čiže kurvu. Čakáme si v rade na WC ( ktorý bol furt strašne dlhý som niekedy myslela, že už nevydržím a sa počúram ) a zrazu vedľa došla taká ženská jak tranzvestita vyzerala, všetkých si nás začala obzerať a potom už len vybehla na cestu a stopovala autá. No nejako sa jej nedarilo. Žiadne auto jej nezastavilo. Chuderka asi v tú noc nemala veľa kšeftov. Inak som v buse veľmi nevedela spať, ale keď som občas zadriemala a keď som sa potom zobudila mala som problém rozoznať či sa mi ešte sníva abo to už je naozaj. Pozerali sme kopu filmov dosť dobré boli podaktoré, jeden taký český sme kukali a on taký brutálny bol. Sa volá, že: Účastníci zájezdu. Ale späť k ceste: Tí dvaja šibnutí šoféri čo sa furt striedali obidvaja veľmi rýchlo jazdili až som mala niekedy pocit že ma v zákrute vyhodí zo sedadla. Ale tak sme boli v Bulharsku nie o ôsmej ako sa plánovalo, ale už o 5:30. Vysadili nás a čau-čau..Ubytovali sme sa v penzióne Mária, celkom bol pekný dokonca sme mali z bratom sami izbu-oddelenú od rodičov čiže pohodka. Naše dni prebiehali takmer vždy rovnako. Ráno sme vstávali už o siedmej najedli sme sa a šli sme na pláž. Tam sme sa vyvaľovali na slnku asi do 11-tej a potom sme šli domov. Najedli sme sa trošku pooddychovali a poobede o tej druhej sme šli zase na pláž, kde sme sa zase vyvaľovali na slnku a okolo tej pol šiestej sme šli opäť domov ( no nie domov do Košíííc ale do penziónu, hohóó ). Najedli sme sa a večer sme šli do mesta. Tam som si každý večer kúpila takú úžastnú zmrzlinu v ešte lepšej oplátke -oni vám tam dajú obrovské kopce zmzliny do oblátky a potom sa to počíta na gramy, že koľko zaplatíte, to ne jak u nás platíte 8 korún za miniatúrny kopček ktorý zlížete za dve sekundy- no a potom som vkuse nadávala, že nič nerobím iba sa prežieram. Ale ta čo no, pravdu som mala. Ale si nemyslíte, jak som vám opísala naše dni, že nuda bola. Nie, nie. Práveže naopak - bolo úplne super. Počasie výborné, pláž na ktorú sme chodili bola nádherná. Kopa piesku, krásne more, ktoré bolo dokonca zrána priehľadné. Ale poobede väčšinou vždy začal fúkať fajný osviežujúci vetrík a začali sa robiť vlny. Raz boli dokonca také vysoké, že som myslela, že skapem. Toľko slanej vody dokopy som ešte v živote nepopila. A vtedy som si povedala, že jedlo už nesolím. No samozrejme jak som došla domov posolila som si k chlebu paradajku. Jediné mínus bolo, že v mori plávali medúzy. Sice také maličké priehľadné ale ja som z nich mala šoky. Videla som ich aj keď pri mne neboli. Hotová paranoja.Na pláži bolo furt kopu ľudí. Vkuse tam predávali kukuricu, šišky, ajskrím marožnu - čiže zmrzlinu a raz tam bol dokonca taký plyšový mikimauz čo sa s každým fotil. Robila som sa, že spím dokonca som mala tričko na hlave aby nedošiel aj ku mne. Ale došiel, hodil sa na deku strhol mi tričko z hlavy a už fotograf fotil. Ale sranda to bola. Sa mi páčilo to, že kde som sa obzrela ľudia tam hovorili všelijakými jazykmi. Boli tam Bulhari, Nemci, Maďari, Češi, Slováci .. S bratom sme si kúpili volejbalku. A potom ma vkuse volal do vody hrať volejbal. Už ma to nebavilo. Raz ku nám došla jedna holka či si môže zahrať s nami. Asi to bola Bulharka-nič som jej nerozumela. Ale tak milo vyzerala... No a mesto bolo tiež super. Mali sme ho od domu asi 5 minút cesty. Furt tam bolo kopu ľudí, dokonca sme stretli aj Petra Modrovského ( akurát som si zistila jak sa volá ) ..viete to je ten čo tancoval so Zuzanou Fialovou v Lets Dance. No možno neviete kto ste to nepozerali ale však neva. Moja mama bola z neho úplne hotová. Ešte stále nechápem prečo. A inak všade tam predávali všelijaké suveníri atď. Kúpila som si tam taký brutálny zapaľovač, náramky, naušnice, Klerenca ( tak som pomenovala to malé plyšové čudo ) bríle, tričko.. a našla som tam aj jeden brutálny Etno obchod. Chcela som si v ňom kúpiť vodnú faju ale oco mi povedal, že nevihodí teraz kopu peňazí na faju a potom nebudeme mať čo jesť a že keď ju tak veľmi chcem mám si šetriť a kúpiť si ju doma v Košiciach. Tak teraz šetrím. A to isté mi povedal keď som si chcela kúpiť bongo. A že už len to mu chýba aby som mu doma bubnovala. Ts! Ale väčšinou sme ostávali v meste s bratom dvaja. Rodičia nám dali nejaké peniaze a odišli domov. Brat si vždy kúpil cigarety a už fajčil jednu za druhou. Lama. No a potom raz jak sme sa prechádzali po Pomorí tak zrazu zdvihnem hlavu a taký šok. Predomnou na motorke sa preháňal Ďuďo z Hexu aj s deťmi svojími. Som chcela bežať za ním, že sa vyfotiť ale akurat sme nemali dobitú baterku vo foťáku. Také nervy som mala, ja ho žerem totiž. No ono foťák sa nam vybil a my sme nevedeli nájsť baterku. Oco myslel, že ju zabudol doma v Ke ale nakoniec jak sme už došli domov sme sa vybalili a sme ju našli úplne naspodku v taške pod takým tým tvrdým okrajom. Neščesce ! A cesta naspäť bola fajn. Zase sme pozerali filmy, zase som nespala - iba polhodinku! Snáď sa vám to bude chcieť vôbec čítať. A čo by som vám ešte napísala. Neviem no. Ono mala som sa na tej dovolenke fakt výborne aj sranda bola ale to vám všetko ani nemôžem napísať však by vyšiel článok na 500 strán :D a ani už nevládzem písať.. čiže také zhrnutie: opálená som, od stáleho jedenia pribratá tiež :D oddýchnutá tak trošku. A teraz hor sa užívať si leto doma... jáááj a melóny tam mali úžastné, taktiež nektarinky a aj paradajky. Mňam!

Svadba - Dátum? - Dávno bolo.. 2007

11. června 2008 v 19:22 | Girl in the box |  The path of time
A bola svadba...Moja sesterka sa vydávala. Áno, vravím si konečne, veď so svojim -už- manželom spolu chodili 10 rokov.. fajne dlho. A tak som mala tú česť svoju osobu prvýkrát zúčastniť na svadbe.
*
V kostole bolo chladno, dosť sa mi triasli zuby. Priznám sa predstavovala som si to všetko trošku ináč, ale moja chyba, že pozerám veľa filmov a taktiež moja chyba, že som si zobrala na nohy topánky na maxi opetku v ktorých som nevedela poriadne stáť. Nieto ešte chodiť a tancovať. Takže som takmer celý čas len sedela. No niežeby mi to prekážalo, no v jednej chvíli ma niekto schytil za ruku a násilím dovliekol na parket. Bola to moja teta. A tak som tam musela tancovať na šlágerovky alá Pri poslednom litri vína, každý rád si zaspomíína. Ono je to fajn keď to človek spieva spitý na chate, ale proste tancovať sa na to nedalo. No hrôza. Ale fakt dobré boli kopy jedla a pijatiky. No na mne celý deň sedela veľká opica z predchadzajúceho dňa -čiže piatku, takže jedla som sa takmer ani nedotkla. No napriek tomu nás s bratom chytali abstinenčné príznaky pri pohľade na tie haldy vínča. Ale keďže môj otec rozhodne neabstinoval v dobrej nálade asi dvakrát nám nalial do pohárikov. Bolo to ale doť málo, pretože sme boli pod neustálim dohľadom našej bezpromilnej matky šoférky. No trebalo nám? Nabudúce budeme musieť zohnať taxík. No nadruhú stranu sme si aspoň dali fajne dotela výdatnými baldovskými, džúsmi alebo kolami. Žúžo bájo. A keď sa zrazu o tretej ráno môj otec rázne postavil a povedal "Už ideme" vydali sme sa na 15 minútovú hrôzostrašnú cestu nocou. No vlastne nebola hrôzostrašná..iba mi bola opäť zima.
Na svadbe bolo síce kopu, päťstotisíc ľudí, no ja som vybrala zopár favoritov, ktorých si vám dovolím opísať :)
-Dokonalý pár. Dedko schyzofrenik v kroji so svojou milou, babkou trpaslíčkou, ktorá mi bola po pás. Ani si neviete predstaviť aká obrovská som si pri nej pripadala. A dedko? No ten sa nám snažil spríjemniť večer ešte plus tým, že chvíľami keď mala kapela prestávku došiel k mikrofónu a schuti začal spievať. Ani slovo som mu nerozumela, myslím, že nikto. A mám pocit, že stále spieval to isté, no semtam namiesto čuáchuá povedal muáčuá. To bolo radosti. Ale hlavné je, že keď dospieval svoju úžaste rytmickú pieseň každí mu tlieskal a to v ňom vyvolalo to, že začal spievať ďalšiu song.
-Tiež tam bol jeden chlapík, čo vyzeral úplne ako spevák skupiny Keane. Ale totálne.
-Ďalej komický bol tučný ujo čo v kuse pískal (sa čudujem, že mu ústa neskolabovali) a vynukoval každého fľašou vodky. Navyše ponúkal 2000 korún tomu čo zapískaním napodobní samičku páriaceho sa vrabca. Súťaže som sa radšej zdržala, síce tie dve tisícky by neboli odveci.
-Jeden zo spevákov tej super ťjuper kapely čo nám spríjemňovala večer vyzeral úplne ako Keanu Reeves. Len s blond három. A jeho ďalšie pozitívum bolo tiež, že dokázal celkom dobre hrať basu. Bravóóó.
-A nazáver: teplý kameraman. On síce vyzeral tak milo, no akoby mal trošku viac stupňov ako sa patrí. A navyše stále keď bol v oblasti nášho stolu tú kameru mieril namňa.. alebo na môjho brata?..kto vie, keď už bol teplý..
Ta sme še zabavili :D
Nebolo by odveci dať si jedno poldéécíí, nebolo by odveci dať si jedno poldéécíí, poldeci aj deci, nebolo by odvéécííí.

Nirvana

11. června 2008 v 18:26 | Girl in the box |  Just music
Hudba Nirvany doslova uchváti každého, kto ju len krátko započuje, lepšia hudba sa nikdy nezrodila a kto vie, kto ich kedy prekoná..
Áno, takáto je Nirvana, skupina s veľkým "S". Nirvana, Nirvana.. pod týmto slovom si niekto možno predstaví časť hinduistického neba, iní tušia, že podľa budhistického náboženstva je to stav "najvyššej blaženosti". V prenesenom význame toto slovo označuje stav zabudnutia, pokoja a bezstarostnosti. Pre väčšinu znalcov modernej muziky však slovo nirvána znamená len jedno: Nirvana je jedna z najlepších grungeových skupín, možno aj najlepšia; Kurt Kobain, Chris Novoselic a Dave Grohl.
Táto skupina nemala v dobe svojej najväčšej slávy žiadnu konkurenciu. Potom sa ale stalo niečo čo nikto nečakal, niečo čo zmenilo životy mnohých fanúšikov... Osudný výstrel zo zbrane, ktorý ukončil život 27 ročného Kurta Cobaina, vtedy v noci z 5. na 6. apríla 1994 nikto nezapočul. Jeho telo bolo objavené až v piatok 8. apríla doobeda. Kurt našiel osamelú smrť v nadstavbe nad garážou svojho domu v Seattlu. Tvár bola ranou do úst tak znetvorená, že šéfa Nirvany museli identifikovať pomocou odtlačkov prstov.
Svoj čin sa tento fanúšikmi zbožňovaný a hudobnými kolegami obdivovaný muzikant pokúsil vysvetliť v liste, ktorý zanechal svojej žene Courtney Love: "Hudba mi už celé roky neprináša žiadnu radosť. Bol by zločin takto pokračovať a vodiť všetkých za nos. Je lepšie zhorieť jasným plameňom než pomaly vyhasínať."
Správa o Kurtovej smrti zasiahla milióny fanúšikov na celom svete ako blesk z čistého neba: veď s Kurtom odišiel nielen talentovaný muzikant, ale i kultoví symbol, ktorý stelesňoval životné pocity celej jednej generácie: rebelantstvo a vzdor, ale tiež zraniteľnosť a vnútornú neistotu. Kurtova kariéra bola krátka, ale až príliš smutná. To bol teda pôsobivý príbeh hlavného muža skupiny Nirvana, ktorý hral na gitare síce ľavou rukou, no dokázal na nej toľko, ako iba málokto.
Snáď jediný svetlý bod Cobainovej smrti - ak sa to vôbec dá takto vyjadriť - sú reakcie jeho fanúšikov. Cobain sa stal ich prvým mŕtvym idolom, no prevažná väčšina Kurtových fanúšikov jeho čin neschvaľovala. Niektorí sa sťažovali, že v Cobainovi stratili svoj hlas. V Nirvane našli vyjadrenie svojich pochybností a obáv viac než 2 milióny poslucháčov, ktorí mali plné zuby umelých a komerčných hviezd, nestarajúcich sa o to, čo trápi mladé publikum. Nirvana im síce tiež neponúkla nijaké odpovede - ale dnes je úspechom už aj to, že si otázky kladie. V Nirvane sa spája kombinácia prudkého inštrumentálneho nasadenia, mimoriadnej melodickej zručnosti a skľučujúceho pocitu úzkosti vyjadreného v textoch. Jej zvuk je drsný, desivý, nekompromisný, vyzývavý, vzrušujúci - taký grunge vždy mal byť.
Peace, Love, Empathy...