Školský výlet Gelnica - Dátum? Nepamätám. 2007

11. června 2008 v 19:22 | Girl in the box |  The path of time
Drahí moji čitatelia. Začína sa moje zdrvujúce rozprávanie o školskom výlete. Pekne pohodlne sa usaďte, pretože tento článok nebude vôbec krátky. Zas úvod, že dovi dopo. Rozmýšľam, či mám písať fakt dopodrobna, pretože ak mám, tak si potom o mne a o našej celej triede budete asi myslieť, že sme nejakí oní. Ale neva, povznesiem sa nad to.
Pripravte sa, začíname:
Deň prvý; Nedeľa:
Ráno som vstala dosť skoro. Potrebovala som si ešte umyť vlasy, pobaliť sa- áno totiž večer som na to nemala dosť síl. Tak som všetko napchala do tašky a hor sa von z bytu. Už čo som len zišla po vchodových schodoch a urobila zopár krokov vedela som, že toto nem dopadne dobre. Chodila som jak nejaký ťuťko, taška bola fakt neskutočne ťažká, každú chvíľu som myslela, že ma prevalí a ja ostanem ležať na betóne umretá. No cestu na zastávku som nakoniec zvládla. Celá trieda a plus ešte zopár ľudí z kvarty (to sú takí menší štrnásť roční) sme sa mali stretnúť o 9:15 na parkovisku v meste. S kamoškami sme sa však dohodli, že ešte predtým pôjdeme kúpiť do obchodu nejaké prostriedky na zábavu. Kto typuje alkohol myslí správne. Dohodli sme sa, že kúpime tequilu, vodku a víno. A tak sme kupovali. Mali sme v pláne kúpiť zlatú tequilu a preto sme už dopredu zohnali škoricu a pomaranče. Nevyšlo nám to ale, nemali, museli sme kúpiť striebornú. A však čo, nezabilo nás to. Nezabúdam podotknúť, že alkohol bol "zakázaný". A kúpili sme si aj vonné tyčinky, mňam milujem ich vôňu. Cesta do Gelnice bola v pohode, spolužiačke síce z cesty prišlo zle, že až tyčku pustila, no inak fajn. A to sme cestovali necelú hodinku. Jak sme došli do toho strediska mali sme čas poriadne si to tam poobzerať. Ono to bolo niečo také, že v strede bola postavená jedáleň a okolo nej lesík a v ňom zopár ubytovien. No neviem ako to mám vysvetliť museli by ste to vidieť. Bolo tam aj jazierko, triedny mal pravdu - bolo fakt dosť zelenkavé a dokonca v ňom plávali asi polmetrové ryby. No fuj v živote by som sa v ňom nekúpala na rozdiel od mojich spolužiakov (avšak nikdy nehovor nikdy). Obed sme mali chutný, kuriatko so zemiakmi. A po obede sme sa už išli ubytovať do takého hotelíka, abo chatky abo čo to vlastne bolo. Nebol až taký zlý jak každý vravel. A ani šváby sme nenašli pod vankúšmi.. Na izbe sme boli 5. Neskutočná pecka. Nerobili sme nič iné len čakali na večeru a potom na to čo bude po nej. Náš dozor- triedny a telocvikár- sa v chatke nejako vôbec neobjavovali. Že vraj popíjali nealkoholické pivko neďaleko v bufete (ktorý mal rozmery asi 1x1 metra ale však neva, hlavne, že v ňom mali horalky). Takže v podstate okej, nemali sme žiadny dozor. -Ty vole som zvedavá kedy dopíšem tento prvý deň- Po večeri sme museli ísť do nejakej spoločenskej miestnosti a tam sme boli nútení rozdeliť sa do pätíc a hrať jednu pochybnú hru, ktorú vymyslel kto iný ako náš triedny. Boli to všelijaké otázky alá hlavné mesto Portugalska, vlajka Etiópie atď (akože kto má toto preboha vedieť?) za ktoré sme dostavali body a mínus body. Naša skupina samozrejme bola hlboko v mínuse. Zato kvarťania tí malí zmrdi vedeli takmer všetko. Po asi dvoch hodinách vyčerpávajúcich otázok nás konečne pustili. Len vtedy sa začalo naozaj žiť. Nechcem to tu až tak veľmi rozpisovať ale proste sme pili, žili a bolo nám fajn. Samozrejme na nič sa neprišlo. Išli sme spať okolo pol jednej ráno.
Deň druhý; Pondelok:
Ráno som vstala už o pol šiestej. Proste som nevedela spať. Porozhliadla som sa okolo seba, všetci ešte spali a tak som sa snažila zaspať aj ja. Nedarilo sa. Nakoniec sa všetci pobudili a trošku hlasnejšie sme asi rozprávali -alebo to bolo kôli hudbe ktorú sme púšťali?- pretože zrazu nabehol do izby náš triedny ževraj sme ho zobudili. Chudáčik oči mal jak číňanko. Vybrali sme sa na raňajky, potom sme trošku múčnili na izbách, potom sme čakali na obed, potom sme čakali na olovrant, potom sme čakali na večeru, a nakoniec sme čakali na povečerie. V podstate my sme stále iba na niečo čakali. Ale medzi obedom a olovrantom sa nám stala taká menšia nehoda. Mali sme ísť do mesta, ale nakoniec sme nešli pretože sme nechali v jedálni bodrel jak na smetisku. A akurát som sa dosprchovala keď zamnou došli kamošky z izby, že triedny mi našiel v taške tequilu. Ostala som tam stáť jak keby mi akurát niekto strelil fajnú facku. Vysvetlili mi to nejako tak, že boli za ním, že fakt veľmi chceme ísť do mesta, že potrebujeme nakúpiť. A on, že čo? Tak mu povedali, že citróny. A keďže náš triedny je vysoko inteligentný hneď mu došlo a nabehol už -druhýkrát- do našej izby. Prvé čo zrobil, otvoril skriňu, vybral z nej moju tašku, potriasol ňou a z nej len vyšiel zvuk že bum bum. A tak si fľašku zobral na vlastnú izbu a pekne si ju usadil na poličku. No nemala som z toho žiadny podžub iba sa potom na mňa tak divne usmieval akože: ha-háá a teraz už nič nemáte. On je fakt v pohode, myslím triedny. Samozrejme sa o tom hneď všetci dozvedeli. A večer sme ešte mali schôdzku iba naša trieda kde sme sa o tom tak trošku bavili. A triedny zahlásil, že každý kto má alkohol nech sa prihlási a dobrovoľne mu ho odovzdá. Ta zopár rúk sa ešte zdvihlo a na jeho poličku pribudlo zopár ďalších fľašiek. Tak sme boli trocha sklamaní, že budeme nasucho. No náš smútok hneď prešiel keď sme sa dozvedeli, že za nami do Gelnice dojde spolužiačkin brat ešte s troma kamarátmi. Plný zásob. Medzitým sa šlo opekať, spolužiaci pri ohni zasa hrali nejaké pochybné hry, no my sme sa od nich radšej držali kúsok bokom. Návšteva doniesli obrovský gril kde potom grilovali, mňam také fajné to bolo. Joj a už sa mi nechce písať. Proste super bolo s nimi, bol medzi nimi aj jeden ťažko jebatelný týpek, až som myslela že sa neovládnem a na neho skočím. Tak trošku som si zahulila, posmiala som sa aj halušky som mala normálne. Ne taký flip. Keď zrazu okolo dvanástej došiel triedny, že koľko je hodín? Tak sme sa robili, že netušíme. Zapol si mobílek a zasvietil na stôl kde boli samé plechovky od piva ale aj od tvrdého a tak vraví: "Chlapci dúfam, že dievčatá ste neponúkli" A my hneď že nie, nie, nebojte sa pán profesor. Tak sme popratali, šli sme do chatky -medzitým sa mi podarilo stúpiť do megaveľkého blata a zašpiniť si celé boty samoška potom som ich musela drhnúť.
Deň druhý a pol; noc medzi Pondelkom a Utorkom:
Zaľahli sme okolo pol jednej keď chodil triedny kontrolovať izby či už spíme. Fajne sme ho obabrali hneď jak zašiel na tú svoju sme zavolali všetkých a boli sme na našej izbe až do rána. Doniesla sa vodná fajka, kecali sme, smiali sme sa, proste super. Na jednej posteli sme ležali asi milión. Ani som nemala kde ležať ani som sa nemala čím prikryť. A tak som okolo piatej zaspala skrčená do čudesnej polohy na hodinku a pol.
Deň tretí; Utorok:
Vstali sme okolo pol siedmej. Všetci nevyspatí, totálne unavení sme sa došuchotali na raňajky. A potom sme už len oddychovali. Akurát si sedím na balkóne, nohy vyložené keď došiel na izbu triedny že: Mám ísť s ním. Tak pozbieral ľudí ešte aj s iných izieb a zaradom nám vracal naše alkoholické zásoby. Ale netešte sa so mnou, že sme ich dostali späť nie, museli sme s triednym ísť na záchod a všetko pekne pred ním vyliať do umývadla. Trhalo mi to srdce, určite aj jemu, len tak vyliať 250 korunovú fľašku. Ako cenu útechy sme potom dostali cukríky. Triedny taký zlatý došiel za nami, že či nechceme cukríky. Ta my hneď že jasné. Však kto by nechcel. A to je asi všetko. Akurát jak sme šli domov tak sa nám pokazil autobus. Sranda to bola pozerať na tie nervózne a unavené tváre. Ale asi za 20 minú sa problém vyriešil a v pohodke sme došli domov. Moja taška už chvalabohu nebola až taká ťažká keď som ju nosila no aj tak som myslela, že od únavy skapem. Večer som šla spať už o siedmej a zobudila som sa na druhý deň o šiestej. Dobré to bolo tak spať 11 hodín. Človek sa aspoň konečne vyspí.
 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama